Markuskov príbeh

 
 
 

0911 897 377
 

 
 
 
 

Markusko, dieťatko s DS

Toto pozná každý rodič postihnutého dieťatka... Po prvom šoku a následnom prijatí daného stavu (no dobre, o prijatí sa určite hovoriť nedá, ale život ide stále ďalej), sa otvorí veľa otázok čo ďalej...

Keď sa Markusko, dieťatko s DS,  naučil chodiť, pochopila som, že slovenská rehabilitácia končí. Oficiálne sme už nemali kam ísť a tak som sa otvorila všetkému, čo by nám ešte mohlo pomôcť.  Na sociálnej sieti v skupine pre nás – rodičou s rovnakým osudom, som našla príspevok s ďakovaním a veľmi pozitívnymi ohlasmi na Niké. Niké – úprimne, v prvej chvíli som ani nevedela čo je to za meno. Ale napísala som správu s info o našom stave a otázkou, či si myslí, že či by nám jej terapia mohla pomôcť.

Úplne som na to zabudla, keď mi pípol mobil so správou, aby sme prišli. A tak sme išli. Netušila som, čo od terapie očakávať a tak som hovorila o tom, čo sme v tej chvíli riešili. Markusko mal dva roky a odnaúčali sme ho od plienky, vzadu na krčnej chrbtici mal hrču a nerozprával.

Niké si ma vypočula a vtedy pre mňa veľmi odvážne vyhlásila, že plienky dáme preč a aj s hrčou vie ľahko pomôcť, len reč je na dlhšie...

Miešali sa vo mne pocity nadčenia a nedôvery. Však čo to môže byť za „zázračný“ stroj, keď tak ľahko pomáha, pričom mi lekársky odborníci tvrdili, že treba len čakať a uvidíme... V každom prípade keby mi v tom čase ktokoľvek povedal, že nám s Markuskom pomôže, idem do toho. A tak som išla.

Dohodli sme si prvých 5 terapií a neuveríte, ale my sme sa naozaj počas nich odplienkovali. Začal si uvedomovať, kedy treba ísť na záchod a vedel mi to dať najavo. A tak sme začali byť cez deň úplne bez plienky. Kto nezažije neuverí a moje nadšenie rástlo ďalej keď nám po ďalších terapiách zmizla aj hrča na krku.

Začali sme chodiť pravidelne a prešli sme si rôznymi fázami vývoja. Skenar nám pomáha prejsť nielen bolesťami fyzickými ale aj psychickými. Niké vie tak zaujímavo rozprávať o jeho účinkoch a jej skúsenostiach, že ďalším pre mňa prirodzeným krokom bolo zakúpenie si vlastného domáceho skenaru. A tak s telefonickou podporou Niké skenar používame dodnes a stal sa našou prvou voľbou pri akýchkoľvek problémoch.

Stal sa u nás takým bežným, že dnes už 5 ročný Markus si ho pýta aj na ošetrenie aj svojho plyšového psíka ????.

Ďakujem Niké za všetko čo si pre mňa, mojho syna a celú moju rodinu spravila. Máme Ťa radi.