V sobotu 21.4. sa nám zrútil svet. Náš malý ročný Peťko spadol do otvoreného ohňa. Spôsobil si popáleniny 2.stupňa na tretine tela, hlavne rúčky, bruško, hruď, tváričku a stehná. Lekári pomohli hneď, intubovali ho a uviedli do umelého spánku. Bol sondovaný umelou výživou a na kyslíku skoro 3 týždne, pričom mal zmes veľmi ťažkých liekov, ktoré mu zachránili život a ponechali telíčko v kľude na zotavenie. Trápili sme sa dýchaním kvôli opuchom hrdielka, ktoré neodchádzalo veľmi dlho a bolo na pokraji rozhodnutie o zavedení tracheostómie, ktorá by mu umožňovala lepšie dýchanie. Ako matka som s tým samozrejme veľmi bojovala a zvažovala plus a mínus tohto rozhodnutia. Nakoniec však hrdielko odpuchlo, vďaka bohu.

Za pomoc ďakujeme lekárom a sestrám, ale aj ďalším dobrým ľuďom okolo nás, ktorí nám veľmi pomohli.

V prvom rade to boli géliky od spoločnosti BerryEn a dobrých ľudí na Slovensku, ktorí túto spoločnosť zastupujú. Hneď ako bol odpojený z prístrojov a mohol sám začať papať sme nastavili 4 gély denne, ALOE, YUMI, PULZ, BERRY, CAL + na striedačku.

Peťkov stav bol veľmi vážny, nakoľko veľmi zle znášal všetkú tú zmes liekov, ktoré ho tlmili a uviedli do umelého spánku. Popáleniny na rukách podstúpili plastiku. Prišli abstinenčné príznaky, bol nervózny, zlý, nespal, prepukla bolesť aj svrbenie. Naviac sa nám vytvorila preležanina, ktorú bolo nutné ošetrovať. Pridružila sa zmes nemocničných baktérií a poškodená rohovka na ľavom oku.

Peťkov stav sa zlepšoval postupne, no až keď sme sa po necelých 4 týždňoch vrátili domov sme začali absolvovať skenarterapiu.

A tu sú naše pokroky, krok za krokom:

Po prvej terapii sa začal usmievať a dal si rúčkou do pusy chrumku aj cumeľ, bol aktívnejší no stále nevedel zaspať. Očká mal viac otvorené a začal piť lepšie.

Po druhej terapii očká ešte viac otvorené, začal používať pravú rúčku istejšie a sám sa hodil na brucho zo sedu, keď sa zlostil. Prespal celú noc.

Po tretej skenarterapii nastal razantný obrat, Peťkovi sa veľmi polepšilo! Dá mamine pusu, usmieva sa, ma úplne otvorené očká, už sa vie posadiť sám, vníma, bozkáva sa, začal rozprávať „mama“, používa šikovnejšie rúčky a aj jemná motorika poskočila. Veľmi sa ukľudnil a aj koža na odhalených nepreviazaných miestach začala ružovieť, už je len jemne ružová.

Po štvrtej terapii nám Peťko začal rozprávať a piť sám z fľaše a už sa aj dokáže postaviť na nohy pri nábytku.

Ďalšie skenarterapie máme naplánované, v gélikoch taktiež pokračujeme, ajkeď v nižších dávkach.

Je to zázrak, že už piaty týždeň od dňa, kedy sa to všetko zomlelo, sme v tak stabilizovanom stave, ako Peťko, tak aj my rodičia, kúsok od úplneho zotavenia.

Ďakujeme!

Sme o veľmi ťažkú skúsenosť bohatší, no ďakujeme za ňu.

Zo srdca sme vďační každému za pomoc.

S láskou a vďačnosťou, Peťkovi rodičia.