Terapia prerušovanej hypoxie a prerušovanej hypoxie v kombinácii s hyperoxiou je extrémne chudobná na vedľajšie účinky, efektívna, početnými vedeckými štúdiami potvrdená, etablovaná a medzičasom aj celosvetovo používaná (viac ako 4 miliónkrát využitý terapeutický proces regenerácie bunkových štruktúr, hlavne mitochondrií). Mnohostranné, geneticky zakotvené pozitívne účinky základných procesov látkovej výmeny akými sú protektívne a adaptívne mechanizmy otvárajú nové možnosti pri prevencii a terapii chronických ochorení. Terapia sa dá kombinovať bez obmedzení so všetkými známymi farmakologickými, intervenčnými, fyzikálnymi a nemedikamentóznymi terapiami a predstavuje tak významné obohatenie pri zvládaní veľkých zdravotných výziev, ktorým v súčasnosti čelíme.

Terapia prebieha v pohodlnej polohe v sede, prípadne v poloľahu a pacient vdychuje prostredníctvom masky vzduch. Jedná sa teda o nefarmakologickú, fyzikálnu metódu, ktorá prostredníctvom adaptácie na hypoxiu slúži na zlepšenie funkčných zdrojov u zdravých ľudí a zrýchlenie rehabilitácie a bunkovej regenerácie u pacientov s rôznymi chronickými degeneratívnymi ochoreniami. Pre dosiahnutie terapeutického efektu dýchajú pacienti striedavo vzduch s obsahom kyslíka od 9 do 18% vo fáze hypoxie a 25-36% vo fáze hyperoxie. Automatické prepínanie medzi nízkookysličeným a vysokookysličeným prípadne izbovým vzduchom riadi softvér. Okrem toho sú nepretržite behom terapie sledované pacientove vitálne parametre: SpO2, pulz, RMSSD, množstvo vdychovaného/ vydychovaného vzduchu za minútu (voliteľné).

Intenzita hypoxie sa riadi podľa zdravotného stavu pacienta a podľa jeho individuálnej tolerancie, ktorá sa zistí prostredníctvom vopred uskutočneného testu, diagnostiky. Pri tejto príležitosti bude obsah kyslíka vdychovaného vzduchu postupne, každé 2-3 minúty znížený o pol percenta až do okamžiku, kedy bude možné na základe hladiny nasýtenia kyslíkom identifikovať individuálnu počiatočnú koncentráciu kyslíka vo vzduchu pre potreby terapie/ tréningu. Sústavné zaznamenávanie periférneho nasýtenia kyslíka predstavuje zároveň bezpečnostný prvok. Ďalším bezpečnostným prvkom pri tejto terapii je stanovenie tzv. Safety Cut-off hranice (bezpečnostnej hranice) . V prípade, že by periférne nasýtenie z medicínskych alebo technických dôvodov kleslo pod túto hranicu, prejde zariadenie automaticky do módu hyperoxie. V priebehu 4-6 týždňového terapeutického/ tréningového pôsobenia, dôjde k systémovému dlhotrvalému prispôsobeniu na hypoxiu (hypoxické prednastavenie), a tým aj k želaným terapeutickým efektom.